O chove, výcviku a handlingu (1971)

Prepis prednášky p. Florence Nagle z chovateľského seminára írskych vlkodavov z roku 1971.

Preklad z anglického jazyka: www.chrt.sk 

Pani Florence Nagle

Florence Nagle, 1894 - 1988, bola jednou z významných osôb psičkárskeho sveta. Chovala výborných írskych vlkodavov, ako rozhodkyňa posudzovala skupinu HOUNDS[1] vrátane afgánskych chrtov, s úspechom sa súdila s Anglickým jazdeckým klubom a dosiahla, že trénerstvo bolo dovolené aj pre ženy, s úspechom sa súdila aj s Anglickým chovateľským klubom, pričom sa zaslúžila o to, aby medzi seba vpustili aj ženy ako svoje členky. Písala o chovateľstve, výcviku, handlingu atď. Pod svojou chovateľskou stanicou Sulhamstead chovala írske vlkodavy 65 rokov. Nižšie vám prinášame prepis jej prednášky z chovateľského seminára írskych vlkodavov z roku 1971.

"Mojim cieľom je chovať psy, ktoré stále dokážu slúžiť účelu, na ktorý boli pôvodne vyšľachtené. Kvalitu, nie kvantitu. Za svoj celý život som chovala na ôsmich alebo deviatich, možno desiatich sukách a žiadna suka nemala šteňatá nikdy viac ako trikrát.

Mám len okolo štrnásť psov. Nikdy som nemala viac a nechávam si aj staré jedince. Pritom nesmiete byť sentimentálni. Dôležité je pozrieť sa na svoje šteňatá a vyhodnotiť, či je medzi nimi to jedno osobité. To si nechajte, a keď majú šteňatá okolo štrnástich týždňov, nechajte ich ísť do ich nových domovov.

Ja som musela začínať až trikrát - počas vojnových čias sme nedokázali zabezpečiť krmivo pre psy - a vždy som začala vyhodnocovaním psov odzadu, zadná časť tela psa je dôležitejšia ako predná, samozrejme - to je ten motor. Psa poháňajú dobré zadné končatiny, hoci tie predné má zlé. Pamätajte, že pes nikdy nebude behať so zlými zadnými.

Každý pes má pravdepodobne tri vady. Ale niektoré vady sú významnejšie ako iné. Zlá konštrukcia tela je najväčšia vada. Takú vadu odovzdá svojim potomkom. Trochu zle postavené ucho alebo chýbajúci zub nie je taká významná vada. Taktiež čeľusť je oveľa dôležitejšia ako jeden či dva zlomené zuby. Ani srsť nie je tá najpodstatnejšia vec.

Pri chove musíte dbať na povahu psa a nepočúvajte ľudí, ktorí vám vykladajú, že príbuznosť je dôvodom zlej povahy. Ak spárite príbuzné jedince s dobrou povahou, dosiahnete ešte lepšiu povahu u potomkov, ale ak budete chovať na psoch s nedobrou povahou, dosiahnete akurát psov, s ktorými nedokážete nič robiť. Ak budete mať psov so zlou povahou, nedokáže ich predať.

Moje suky sú príbuzensky veľmi blízke. Ale oproti vám všetkým mám jednu výhodu. Som už veľmi stará a tak poznám všetkých ich predkov. Okrem ich rodokmeňov poznám ich tváre, ich konštrukcie tiel a pritom som vždy pripúšťala jedince príbuzensky blízke.

Ľudia by však nemali skúšať príbuzenskú plemenitbu, ak nemajú vedomosť o predkoch ďaleko dozadu. Toto nie je činnosť pre kohokoľvek, kto ani nevie, čo vlastne robí, pretože môžete síce veľa získať, ale akurát toľko aj stratiť.

Ak ste dobrý chovateľ - chovateľ, ktorý pre plemeno naozaj niečo znamená - neurobíte veľa hlúpostí. Tento príbeh som kedysi často rozprávala - niekto mi povedal: "Úbohá pani Nagle - aké to musí byť pre ňu fádne - všetky jej šteňatá sú úplne rovnaké. Musí ju to nudiť." No to je to, o čo som sa päťdesiat rokov snažila.

Chovala som na tak málo sukách, pretože verím v chov len na tých najlepších. Potrebujete, aby vaša suka bola dobrá a myslím si, že väčšinu stavby tela získate práve zo suky. Podľa mňa šteňatá dostanú 80% zo suky. Skvelý chovný pes dokáže povzniesť váš chov, ale skvelého chovného psa sa vám nepodarí získať tak často. Vidíte však, či sú v poriadku vaše suky. Je nesprávne povedať si: "No čo už, tá suka nie je veľmi dobrá, ale budem na nej chovať."

Časť dnešných odchovov pochádza z jedincov, na ktorých sa vôbec chovať nemalo. Keď máte masový chov, tak sa to stane. Najlepší chovatelia sú tí, ktorí chovajú len na tých najlepších a odrazí sa to v dobrej kvalite odchovov.

Verte mi, že chovom dobrých psov nezarobíte. V skutočnosti sú dosť veľkým luxusom. Pri vysokej produkcii nemôžete vytvoriť kvalitu. Môžete mať to šťastie v živote, že raz alebo dvakrát sa dostanete k veľmi dobrému psovi, a to napriek tomu, že ste veľmi obozretní a dobre vyberáte. Ak máte viac šteniat, ako dokážete zvládnuť, budú trpieť vadami – nie nevyhnutne tými zdedenými – ale vadami v dôsledku nedostatku pozornosti. Aj keby to so šteňatami začalo dobre, skončia zle. Nemôžete mať kvantitu a kvalitu zároveň.

Cvičenie - musíte použiť zdravý rozum a šteňatá neunaviť. Cvičenie musí byť voľné. Šteňatá, ani psa akéhokoľvek veku, nesmiete nikdy ťahať za autom alebo bicyklom. Nie je nič horšie.

Pomalá chôdza rozvíja svaly, ale nie je nič lepšie, čo by rozvíjalo svaly ako cval. Vezmem šteňatá na neďaleké pole a nechám ich pobehovať. Asi v štyroch mesiacoch sa začínajú o veci zaujímať a po poli budú pobehovať. Ako starnú, vidíte, že ich cval sa zlepšuje.

Je veľmi dôležité, aby ste to robili, kým sú vaše psy mladé, pretože ak to skúsite neskôr, nikdy ich nebudete mať tak dobre osvalené. Zoberte ich a pustite ich spolu, nech si pocválajú po okolí jeden-dva razy - to stačí. Tým rozvíjate zadné končatiny a druhé stehno.

Viete, čo je to druhé stehno? Je to sval medzi kolenom a pätou. Ak túto časť nasvalíte, nebudete mať psov s kravskými pätami[2]. Inak psy nebudú mať žiadne svaly, ktoré by udržali päty rovné, keď pes vyrastie.

Tiež potrebujete vyvinuté ramenné svaly. Nepodliehajte hlúpej predstave, že psovi preťažíte rameno. Ak má rameno správnu polohu, nikdy nedôjde k jeho preťaženiu.

Handling - dobrý pes, ktorý je dobre stavaný, málokedy zle stojí. Stačí ho nechať stáť a on sám zaujme krásny postoj.

Prosím, len žiadny hackney krok. U psa v cvale nie je žiaduci hackney krok. Diváci na výstave si môžu myslieť, že pes má poskakovať. Tak to ale nemá byť, to je zle. V Anglicku vo výstavnom kruhu vždy predvádzame psa aj v kluse. Ak má pes správny krok v pomalom tempe, jeho päty sú krásne a také ako majú byť.

Ak máte prvotriedneho psa, musí mať vyžarovanie. Čo to znamená? Že pes, ktorý prichádza do kruhu, drží svoju hlavu hore a nesie sa, nie je napnutý s krkom ako ovca.

Vezmite svojho psa do kruhu, nechajte ho stáť samého a bežať samého, a potom máte tú cennú vlastnosť zvanú vyžarovanie, ktorá vás vždy povznesie. Ak má pes taktiež stavbu tela. To vás dostane až na vrchol."

Florence Nagle, 1971

Z Afghan Hound Times

[1] Na rozdiel od pravidiel FCI, vo Veľkej Británii sa psy rozdeľujú len do 7 skupín: Toys, Gundogs, Utility, Hounds, Working, Pastoral, & Terriers. Všetky psy X. FCI skupiny sú vo Veľkej Británii začlenené do skupiny Hounds (lovecké psy loviace predovšetkým zrakom) spolu s takými plemenami, ako je jazvečík, basenji, ibizský podenko, či rodézsky ridgback. Taliansky chrtík ako jediný chrt, ktorý je v rámci FCI skupín zaradený do X. skupiny spolu so všetkými ostatnými chrtmi, patrí vo Veľkej Británii do skupiny Toy.

[2] Päty na zadných nohách sa zbiehajú k sebe.